DEDIČNÝ HRIECH ALEBO ČISTÝ ŠTÍT?
(z homílie o. Jána Majerníka)

Medzi naším chápaním zla a pokušenia a židovskou teológiou je rozdiel hlavne v tom, že židovská teológia nepozná dedičný hriech. Podľa nich sa človek nerodí s náklonnosťou k zlu, pre Židov sa každý rodí s čistým štítom. Teda chápanie zla u Židov je určitá dispozícia z Božej strany, že dovolí zlo.
Židovské chápanie cesty k Bohu je cestou samoospravedlnenia. Vždy to bola tvrdá a príkra cesta, pretože farizej, ktorý sa označoval za Žida úprimného vo vzťahu k Bohu, mal plniť určitý počet prikázaní. Mal zachovávať všetky tradície otcov ohľadom znečistenia sa. Keď toto splnil, potom si zaslúžil cestu do nebeského kráľovstva.
Aj mnohí z nás zbierame takéto body. I v kláštoroch máme dnes ľudí, ktorí nerobia chyby, ktorí sa pomodlia 20 ružencov denne, odmeditujú si 3 hodiny denne. A predsa nemusia byť blízko k Bohu. Otázka je – čo nás robí blízkych Bohu?
Aj v cirkevných dejinách existoval jeden blud, ktorý sa volal pelagianizmus (4-5.st) a cirkevní otcovia ako Ambróz a Hieronym bojovali proti nemu. Pelagiáni tvrdili, že človek má dostatok slobody a silnej vôle, aby odolával zlu. Teda bolo to niečo podobné ako hnutie farizejov za čias Ježišových. Si slobodný, si silný, vieš, čo je dobro, vieš, čo je zlo, nezašpiň si svoj štít. Kráčaj k Bohu čestne, stoicky, vyrovnane.
Naša kresťasnská teológia nás učí, že nič sa nedeje bez Božej milosti. A že všetci potrebujeme Božie milosrdenstvo a odpustenie.